Vo štvrtok večer utekáme skôr z roboty, balíme a smerujeme si to rovno do Nassfeldu, do dedinky Sonnleitn. Dávno sme neboli nikde v alpách a tak sa tešíme, že aspoň na víkend vymeníme preplnenú opozeranú Jasnú za niečo nové. Väčšina cesty sa ide po rakúskej dialnici a neviem či to bolo len našou navigačkou alebo sa tak chodí normálne, na pár kilometrov nás to zobralo aj do Talianska a potom parádnym horským priesmykom naspať do Rakúska. Keďže bolo jasno a spln, vyzerali nasvietené Alpy až nereálne – sen pre každého skúsenejšieho fotografa. Bohužial naša foto výbava spočívala z GoPročky a Iphonu, čiže z fotiek ako tušíte nieje nič. Nadšení z krásnych výhladov dorážame okolo 10 na náš Alpenhotel Marcius. Hotelík je už na prvý pohlad starší a podľa počtu čechov si uvedomujeme že sme v akomsi „low budget“ hoteli, aj keď úprimne za 75 eur/os/noc sme čakali niečo omnoho lepšie.

Keď sme konečne dorazili do našej izby, privítal nás jemný nádych “vintage” atmošky. Nie taký ten vintage, ked je všetko pekné renovované len pohľad staré, ale proste staré pretože nič novšie nebolo. Pozdĺžny periestor rozdelený starou skriňou na obývaciu čast s telkou a delostreleckým okienkom a spáleň s manželskou posteľou, nad ktorou sa vynímali železné trubky vedúce do kúpelne a WC. Celkový dojem z izby už pokaziť síce nemohli, čo však bolo horšie je, že každú noc zvláštne a dosť nahlas pukali a tak sa bolo treba na spánok pripravovať vínom. Samozrejme za “vintage” ceny, teda od 13 – 50eur za fľašku druhotriedneho vína. Na obahojbu izby však musím povedať že aj napriek tomu že interiér bol starý, po stránke čistoty to bolo tip-top.


Ráno vstávame a priamou čiarou pádime na raňajky, kde sú švédske stoly. Vajíčka, praženica, slanina, jogurty, džemy, musli, ovocie, syr, šunka, pečivo a na pitie čaj, džús alebo káva. Po raňajkách vyrážame vstříc krásnemu slnečnému dňu, obutí už v lyžiarkach a s lyžami na pleci na lanovku, ktorá je vzdialená cca 150m od hotela, jeho veľké plus. Lanovka nás vyvezie na miesto kde sa nám otvori pohlaď na cele stredisko…na pravo aj na ľavo sa nachádzajúcu samé lanovky a kilometre a kilometre zjazdoviek, pomedzi ktoré sú pekné spoty na back country.




Sneh mimo zjazdoviek je však škrupinovitý keďže posledne tri dni cez deň útočila jar s teplotami do 8 stupňov a noc sa nevyhla mrazu. Takže powder lyže sme správne nechali odpočívať a vybrali sme sa poshrediť zjazdovky. Zjazdovky sú pomerne prázdne kedže masa ludí sa mala kde roztrúsiť vzhľadom na rozľahlosť strediska. Už po prvých hodinách testovania zjazdoviek a pozorovania športuchtivych “kolegov” sa jednoznačne zhodujeme, že nastolená móda strediska si striktne vyžaduje tzv rejsersky štýl ala Alberto Tomba, kde každý kto ma paličky značky Leki a nedajbože ešte zahnuté do aerodynamickeho tvaru je miestny king of the hill.

Zjazdovky sú upravené do posledného detailu a ich jednotvárnosť sa snaží stredisko oživiť slalomovými dráhami, paralelným slalomom a úsekmi na meranie rýchlosti – prvý deň sme sa celkom vyhrali a rozhodli sa že to prelyžujeme všetko.



Našli sme aj park ktorý vyzeral krásne s dobre vyšejpovanými kikrami a rôznymi rejlami, kde cibria formu miestni I nemiestni rajderi. Bohužial sme sa tam kvôli pretekom nedostali.

Okolita scenéria je nadherná a ponúka moznost vyzitia sa aj skialpinistom, ktori si prisli dat pekne do tela. Okolie však treba poznať, veľa zľabou končí obrovskými kamennými stenami. Celkovo by som povedal, že čo sa týka freeridu je naša domáca Jasná o čosi lepšia. Ak si v Nassfelde chcete dať vyslovene nejaký big mountain žľab, je za ním treba celkom slušnú vzdialenosť šlapať. Ak však máte záľubu v miernom backcountry, lesíkoch atď.. tak Nassfeld ponúka nespočet možností.





Na obed bolo treba otestovať aj lokálne apre-ski možnosti. Keďže Wiener Snitzel stál až 17e, rozhodli sme sa radšej spojiť príjemné s užitočným a investovať do pivečka za ešte prijateľných 4,20. Veľkým plusom strediska, sú náhodne porozmiestňované drevené lavičky, kde sa dá nachvílku sadnúť vychutnať pivko a chytiť aj nejaký ten bronz.


Unavení a zničení sa vraciame na hotel, kde ja na naše veľké potešenie welness pre ubytovaných, s dvoma saunami, bazénom a odpočívacim miestom. Jeden z plusov hotela. Vysaunovaní a nebyť veľkých skupín českých turistov tak aj oddýchnutí, vyrážame plnou parou vpred na večeru kde nás čakajú naozaj výborne švédske stoly s 3 druhmi mäsa vrátane perfektného pstruha, šalátov, polievok a v rámci dezertu domáci jablkový Strudel. Večerné menu si ozaj zaslúži pochvalu. Nasledovala vinná príprava a šlo sa spať.

Trubky bohužiaľ penetrovali aj vinný štít a tak sa zobúdzame mierne unavení do ďalšieho azurového dňa. Druhý deň trávime viac menej tak isto ako ten prvý, až na to že sa už v stredisku celkom orientujeme a tak si lyžujeme len tie najlepšie zjazdovečky .



Na konci dňa objavujeme podnik priamo na zjazdovke z názovm “ U Slováka”, kde opät prichádza na rad pivko. Sme prekvapení koľko slovenských a českých návštevníkov tu cibri pijatiku, podla vzhľadu, už minimálne od obeda. Bufetový ťahák je mierne podnapitý karaoke čech, ktorý sa stará o navodenie tej českej atmosféry priamo na svahu. V jeho repertoári nechýbal Klus, Ledecký , Nohavica atď. A musím sa priznať že po pivečku som už lipsingoval s ním.

Keďže na ďalši den nemáme skipassy a ubytko len do 10tej, rozhodli sme sa pri večeri že pôjdeme domov cez deň a pozrieme čo nám okrem lyžovania vedia Alpy ešte ponúknuť. Ráno je opäť slnečno a vydávame sa na cestu domov zas cez priesmyk smerujúci do Talianska, kde sme všetku tu krásu mali možnosť naplno vychutnávať za svetla.




Keďže sme mali dosť času, rozhodli sme sa ísť cez Taliansko mimo diaľnice a vychutnať si atmosféru krajiny.

A ako by to bolo nezastaviť sa v Taliansku na uno caffe macciatcho v príjemnom lokálnom kaféčku s výhladom na hory. Horské mestečká sú ako z obrázku a tak sme radi, že sme si dali tento extra deň na poznávanie.



Celkovo výletík na jedničku aj vďaka počasiu. Nabudúce by som zvolil iné ubytko a keďže niesom zarytý fanúšik zjazdoviek, počkal by som si na predpoveď sneženia a šiel si tam vychutnať backcountry. Benzín, dialničné známky a všetko spojené s cestovaním vyšli dokopy na 80 eur, skipass na 40 eur/os/deň, ubytko cca 75/os/deň. Pivo okolo 4eur, kávička 3eura, víno cca 12 eur/fľaša.

Posted in All, Cestovanie, Nezaradené and tagged , .