Prvý pojazd sezóny 2014 na Passo Tonale (22.11.2014)

Keď som sa minulý rok rozhodoval kam pôjdem na Erasmus, brázdil som po Google mapách a čekoval kde sa jednotlivé mestá, kam by som mohol teoreticky ísť, nachádzajú. Najprv som sa rozhodoval medzi Kanárskymi ostrovmi a Holandskom (Kanárske ostrovy kvôli slnku a plážam a Holandsko kvôli tradícii maliarskeho umenia a kultúrnej tolerancii :) ), potom som však natrafil na Talianske mestečko Trento. Videl som, že talianske Dolomity a veľký počet lyžiarskych stredísk je nadostreľ a hneď som si predstavoval ako jazdím v prašane. Vďaka tomu, že som v prvom rade vynikajúci študent som sa nemusel biť s ostatnými študentmi o miesta do Trenta a teda som tu. Prvé mesiace som využíval nato, aby som si označkoval terén na zimu, trochu sa zoznámil s okolitými horami. Aj keď ma vysokohorská turistika istý čas napĺňala a Dolomity sú naozaj neskutočné, bolo mi jasné, že zasypané snehom musia byť ešte lepšie.

Presuňme sa o pár mesiacov dopredu, konkrétne do polky novembra. Iste to všetci poznáte, netrpezlivo čumíte von oknom a vravíte si „Kde do p... je ten sneh?“. Takmer každý deň pozeráte na snow forecast, plánujete si kam pojdete zajazdiť, kedy otvarájú strediská, koľko dní v týždni si môžete dovoliť vypiť aby vám ostalo aj na (drahé) skipassy? Lyže opreté v rohu izby na intráku, nepoužité od Apríla, kým vonku chčije už 2 týždne. Klasické problémy.

Zrazu článok na freeskier.sk (shoutout) o tom, ako Taliansko zasypalo sneh. V Trente síce nič, ale pozrem webky a hneď začnem plánovať víkend a kde by sa dalo najlepšie zajazdiť. Zvolal sa míting a po vzájomnej dohode sme sa rozhodli, že vyskúšame Passo Tonale. Jednak to bolo takmer jediné stredisko, ktoré aspoň sčasti otvorili, ale hlavne sa tam dalo jazdiť na ľadovci Presena (3016 m.n.m) a sľubovali 3 metre snehu. Passo Tonale sa nachádza na hranici medzi provinciami Lombardia a Trentino, a je známe hlavne tým, že vďaka spomenutému ľadovcu sa tam dá jazdiť už na konci jesene a až do neskorej jari. Dokopy ponúka okolo 100km zjazdoviek. Taktiež ponúka krásne „off-piste“ zjazdy. Z Trenta to je zhruba 90km, takže hodina a pol cesty autom.

Skipass stál „len“ 30 EUR kvôli tomu, že ešte nebola hlavná sezóna a ťahal len ľadovec. Po vytiahnutí sa navrch som sa už nevedel dočkať prvej jazdy. Počasie bolo uplne bez chyby, slnečno, bez jediného oblaku a poskytoval sa mi neuveriteľný výhlad na okolité kopce a tak ma nedokázalo nasrať ani to, že prvú polhodinu som stál v rade, kým sa dvaja starí Taliani pokúšali opraviť starú dvojsedačku. Bol som prekvapený tým, že tam naozaj bolo veľa snehu – toľko, čo v Jasnej v high season. Po dôkladnom strečingu a prečítaní všetkých bezpečnostných pokynov daného strediska som sa rozhodol, že rozohrievaciu jazdu dám na menčestri. Na druhú som sa už neovládol a šiel som skúsiť nerozjazdenú „pláničku“, aj keď som vedel, že mi hrozí tak 20 minútové šlapanie. Prehovoril som aj Čecha. Na pláničke som bol presvedčený, že tam naozaj môžu byť 3 metre snehu, no potvrdil som si to až pri následnom šlapaní naspäť ku vleku, ktoré kvôli zabáraniu sa „až po ko...„ lená netrvalo 20 minút ale zhruba takých 40. Pri šlapaní a súčasne prebiehajúcom bohovaní (seba aj Čecha) človek stráca pojem o čase. Nohy boli ešte slabé, nezvyknuté.

Nasledujúce jazdy a hodiny sme už boli rozvážnejší, striedal som jazdu na zjazdovke s jazdou v (bohužial už rozjazdenom) prašane po mimo zjazdovky. Keďže som sa poobede už cítil ako profík, vedel som, že kapúrkovú jazdu si pôjdem užiť žľab. Vzhľadom k tomu, že Presena je na úplnom vrchole, nebolo treba ani moc šlapať. Keďže už bolo poobede a žlab sa nachádzal už niekoľko hodín v tieni, sneh nebol úplne idéalný, každopádne pre moje potreby bol adekvátny. A tak som sa dočkal prvej poriadnej jazdy tejto sezóny. Po žlabe nasledovala dlhá pláň, kde som si bez problémov vedel nájsť prvú stopu. Napriek tomu, že kvôli tomuto malému dobrodružstvu ma to vyplulo asi 5km od auta a musel som to dole ešte došlapať, vôbec to neľutujem.

Momentálne sedím opäť v upršanom Trente a čakám kedy príde ďalšia vlna sneženia. Chvíle si krátim veľmi precíznym staraním sa o svoj movember. Začiatkom decembra by však konečne mali otvoriť aj všetky ostatné lyžiarske strediská v Trentine tak ostáva len dúfať, že Dr. Iľko naordinuje správne a zasnežené počasie.
Pozri fotky!

Súvisiace...

Posted in All, Cestovanie, Nezaradené, Zo života FRLM and tagged , .