Gudauri – Ski trip pt.1

Z rôznych strán sa k nám už dlhší čas dostávajú informácie o jedinečných gruzínskych freeridoch. Rozhodli sme sa to otestovať na vlastnej kozi a na trip do Gudauri sa nás nazbieralo 8 kusov. Budeme sa snažiť naše zážitky zachytiť v pár krátkych blogoch, ktoré Vás dúfame inšpirujú a neskôr Vám pomôžu s Vašim vlastným výletom za “exotikou”.

Legendary trip zacal tuto sobotu v budapesti kde sa stretla mikulasska posadka v zlozeni : johny, kubo, peto a stano spolu s posadkou z bratislavy, vitom, mirom a radom. Joinol nas aj nas kamos Dima, ktory uvodnu fotku nestihol, ale uz zaciatkom tripu nam velmi pomaha s jeho plynulou rustinou, pretoze v gruzinsku nikto nehovori anglicky.

Legendary trip začal túto sobotu v Budapešti kde sa stretla mikulášska posádka v zložení : Johny, Kubo, Peťo a Stano spolu s posádkou z Bratislavy, Viťom, Mirom a Radom. Joinol nás aj náš kamoš Dima, ktorý úvodnú fotku nestihol, ale už začiatkom tripu nám veľmi pomáha s jeho plynulou ruštinou, pretože v Gruzínsku nikto nehovori anglicky.

Prečo táto klišé fotka? A prečo toľko radosti? Neuverite, ale to že sme nakoniec odleteli je malý zázrak. Poučený našimi kamarátmi a vyzbrojený vlastnou nepozornosťou sme si náš sports equipment pre 7 ľudí nabalili do 4 vakov s váhou 49, 46, 39 a 32 kíl. Veľmi nemilé zistenie na checkine bolo, že maximálna váha 1 batožiny je 32 kíl. Našťastie sa nám rýchlo podarilo napakovať veci do príručných batohov a skoro 10 kíl nám zobral aj múdrejšie pobalený Dima. Fajčiari to stihli zrelaxovať cigaretkou pod policajným dohľadom a o 4 minúty 20 sme stihli boardnuť lietadlo v style last call for passengers. 23:55, vyražame!

A samotná cesta lietadlom? Rad by som povedal, že tato fotka hovorí za všetko. Ale skúste si radšej predstaviť 200 spiacich ľudí a 8 týpkov čo si spravili z chvosta lietadla za asistencie letušiek sukromný bar.

Túto časť by sme určite nemohli zaradiť do sekcie traveling on budget… Ale či to stalo za to? Určite!

Spolu s troj-hodinovým časovým posunom nás let teleportoval do Gruzínska, lokal time 6:00. Na letisku nás už čakal dohodnutý transfer za 16 eur/per person z Kutaisy az do Gudauri.

Prvú šancu pospať si sme využili naplno a zobudili sme sa až na raňajkách, ktoré pre nás dokonca bez požiadania zorganizoval šofér. Čierny čaj, praženica so šunkou, cca 5 eur.

Po ubytovaní v apartmánoch priamo na svahu ( za cca 20 eur/per person na noc) sme sa vybrali rovno na svah. Prvé prekvapenie bola priaznivá cena skipassu cca 60 eur na 7 dni. Druhé, už neprijemné prekvapenie bolo, že kvôli vetru neťahá vrchný úsek strediska.

Shredovanie modrých zjazdoviek nás moc nenadchýňalo, ale našťastie Peťo rýchlo vyňuchal chodníčky lokálov a zaviedol nás na nedotknutú planičku, na ktorej sme si mohli veru z vesela zakričať.

Večera gruzínskych špecialít, flaštička, lokál party. See you shortly

Prečo táto klišé fotka? A prečo toľko radosti? Neuverite, ale to že sme nakoniec odleteli je malý zázrak. Poučený našimi kamarátmi a vyzbrojený vlastnou nepozornosťou sme si náš sports equipment pre 7 ľudí nabalili do 4 vakov s váhou 49, 46, 39 a 32 kíl. Veľmi nemilé zistenie na checkine bolo, že maximálna váha 1 batožiny je 32 kíl. Našťastie sa nám rýchlo podarilo napakovať veci do príručných batohov a skoro 10 kíl nám zobral aj múdrejšie pobalený Dima. Fajčiari to stihli zrelaxovať cigaretkou pod policajným dohľadom a o 4 minúty 20 sme stihli boardnuť lietadlo v style last call for passengers. 23:55, vyražame!