No poviem vám, dosť ho nie je. Sneh mizne z hodiny na hodinu. Včera som bol na Chabenci, o tom niekedy inokedy, a kým som to otočil naspať k autu, už som sa na lyžiach k nemu nedostal. Spať k nášmu Klinu. Klin je vrch v Západných Tatrách. Klin sa nachádza na konci Račkovej doliny, kúsok o neho nájdete aj Gáborovo sedlo ( ak si netrúfate až hore, choďte tam, je to tiež krásny pojazd ), Bystrú ( tá na mňa ešte len čaká ) a Račkové plesá na západnej strane Klinu. Klin so svojou výškou 2176 m poskytuje krásne a hlavne dlhé pojazdy a vyberie si tu aj začiatočník aj adrenalínový feťáčik ako ja. Ale! Treba pretrpieť výstup. Keď som tam bol prvých krát, myslel som, že umriem a trvalo mi to hore 6 hodín. Pamätám si to ako dnes, ešte som sa ako najväčší frajer pobral priamo kolmo hore. Dnes som bol psychicky pripravený a okolnosti mi priali – výstup trval 4 hodiny. Autom som sa dostal kde to až šlo, niekedy je dole pri kempingu už rampa zamknutá, teraz bola otvorená, niekedy je aj otvorená rampa na rázcestí dolín Jamnická/Račková – keď toto vychytáte v pohode to dáte za 3:30. Ja som toho šťastia nemal, takže som si to dal rázcestia dolín. Auto som skryl v lese, tak aby neprovokovalo. Vystúpim, snehu nikde, čiže lyže, lyžiarky na batoh a Garmonty na nohy a ideme. Bol som prekvapený ako rýchlo som peši po suchej zvážnici dostal až k útulni – bývalá bačova kolíbka, mimochodom najvyššie položená útulňa v SR. Keď k nej dorazíte, zohrejte sa na slniečku, nachystajte si výstroj a máte možnosť voľby ako ďalej.

A) Vyšlapať na Račkovej plesá a oddiaľ na Klin, je to taká botanická a oku lahodiaca cesta
B) Hneď vedľa centrálneho žľabu cez kosovku ( tú som tu videl prvý krát, inak býva sneh ) hore na kopec.
C) Popri potoku poza východné rebro Klinu smer Gáborovo sedlo – tade chodí väčšina ľudí.

Ako náhle sa dostanete na východnú stranu Klinu otočenú do kotla Gáborovej doliny, po hrebeni treba ísť hore. Prikladám foto s možnými trasami a pojazdami. Zelená výstup, červená pojazd.

Ja som si zvolil A. Táto frajerina ma stála zlomenú paličku a ohnuté viazko a 3 krát som vyzúval lyže. Včas som si uvedomil chybu, ktorá ma stála 20 minút cez kosodrevinu, traverzoval som na hrebeň. Ujo Klin je zákerný! Keď ste na hrebeni máte pocit, že už iba kúsok a ste hore, lenže to len nevidíte ešte jeden hrebeň na cca 20 minút pochodu. Takže šetriť silu vážení. Môj tip: Na vrchole vždy fúka ( ja som mal absolútne mierny vetrík ), takže svoje občerstvovacie stanovisko odporúčam absolvovať tesne pod klinom, určite nájdete miesto bez snehu kde sa dá sadnúť a nefúka.

POJAZD

– Centrál

Nič náročné, vyjazdení z vás to dajú, pozor len na extrémne horúce dni, ktoré robia zo snehu maltu ( pamätám si bratov Čechov kotúľajúcich sa dole ) a na tej sa ťažko brzdí. Ja som mal šťastie, odmäk max 3 cm. V noci predtým mrzlo, takže som šiel úvod centrálu pekne na bomby. Záver žľabu je skalnatý z oboch strán, ale dosť široký, aby ste urobili oblúk. Koniec žľabu je otvorený a bývajú tu nahromadené ľadové splazi, na tie pozor, treba uhnúť doprava a po čistinke spať k útulni.

– Žľab vedľa centrálu

Je nutné sa spustiť západnou stranou Klinu a napojiť sa na tento žľab, ľahko sa dá minút, ale keď sa budete držať južného hrebeňa určite ho neminiete. Ak môžete choďte centrálnom, ale ak sa nedá tak tento má vždy dosť snehu.

– Východná stena Klinu

Východnou stranou až po vyvieranie potoka v Gáborovej doline pod Gáborovým sedlo. Pohodový pojazd na širokých pláňach je vhodný aj absolútnemu amatérovi. Zablúdiť nie je kde, svah je mierny ( cca 30 stupňov ).