1. SLEDUJ LOKÁLNE SPRÁVY HORSKEJ SLUŽBY NA HZS.SK A DETAILNÚ PREDPOVEĎ ALADINA NA SHMU.SK

Nemôže byť nič jednoduchšie ako si na webe horskej služby alebo v stredisku pozrieť stupeň lavínového nebezpečenstva.

Stupnica lavínového nebezpečenstva ktoré vydáva HZS je 5 stupňová, kde 1 je malá pravdepodobnosť lavín a 5 označuje veľmi veľkú pravdepodobnosť. Mysli na to, že podmienky sa môžu meniť. Na webe nájdeš predpoveď na dopoludnie aj popoludnie. Pozri detailny popis lavínovej stupnice
Ak mám hodnotiť lavínové stupňe a počasie z vlastnej skúsenosti tak sa väčšinou riadim hlavne podľa stupnice ktorú vydá HZS. Chalani to majú zmáknuté a väčšinou sa trafia do podmienok velmi presne.

STUPEŇ 1 A 2

Stupeň 1 a 2 je obecne dosť malá pravdepodobnosť že sa niečo zosype. Neznamená to že sa bezhlavo vrhnem do každého žlabu čo uvidím. Treba si hore zastať a prezistiť situáciu. Porozprávať sa s niekým kto už ten ďen jazdil. Časom už dokážes celkom dobre odhadnúť podmienky podľa toho aký je sneh.

STUPEŇ 3

Ak je hlásený stupeň 3, je to riziko lavín už pomerne veľké. Aj keď si niekto môže povedať, že od 2ky na 3ku je rozdiel len jedného stupňa, podľa mňa je to najkritickejší stupeň a pravdepodobnosť, že sa niečo odtrhne medzi týmito dvoma stupňami stúpne najviac. Ak to poviem laicky, v 2jke sa lyžovať nebojím, keď sa to však zmení na 3ku tak už si dávam sakra pozor a rozmyslím si 2x či sa do žľabu pustím. Pri 3ke sa už väčšinou niečo odtrhne. Ak s freeridom len začínaš alebo ak máš za sebou len zopár žlabov (rozumej 30 a menej) určite by som sa na to ten deň vykašlal a užil si prašan radšej v lesíkoch alebo pláňach popri zjazdovkách. Jazdu v prášku si užiješ tak či tak a neriskuješ pri tom život.

STUPEŇ 4 A 5

Osobne by som považoval 4ku za 5ku. 5ku som ešte hlásenú osobne nevidel – predstavujem si to ale tak že sa lavína odtrhne iba pri pohľade na žľab. 4ka reálne znamená, že keď sa rozhodneš pustiť do žľabu je pravdepodobnosť že sa odtrhne lavína väčšia ako to že sa neodtrhne. Preto buď v tieto dni rozumný a nechaj ich strhávanie na poliakoch 🙂 (pokus o vtip).

2. POZOR NA SNEH, KTORÝ NEMAL ČAS USADNÚŤ. SNEŽILO VIAC AKO 30 CM ZA POSLEDNÝCH 24 HODÍN? AJ ZAJTRA JE DEŇ.

Ak snežilo za posledných 24 hodín viac ako 30cm, bude určite vyhlásený lavínový stupeň 3 alebo 4. To znamená že sa lavíny budú trhať. Rozmysli si či ti to stojí za to. Podľa švajčiarskej lavínovej štúdie z roku 1992 je úmrtnosť nasledovná:

• Zasypaný do 15 min – 10% úmrtnosť
• Zasypaný do 35 min – 70% úmrtnosť
• Zasypaný do 120 min – 97% úmrtnosť
• Zasypaný do 120 min a viac – 100% úmrtnosť (až na pár štastných náhod)

Nemysli si že sa to tebe nemôže stať. Pod lavínami už zahynulo veľké množstvo lepších a skúsenejších lyžiarov ako si ty, ktorí mali okolo seba skúsenejších ľudí ktorí sa im snažili pomôcť a tak či tak neprežili. Buď opatrný.

3. JAZDI S POTREBNOU VÝBAVOU: PRILBA, PIEPS, SONDA, PRÍP. LAVÍNOVÝ BATOH

Aby som nadviazal na predošlí bod každý kus vybavenia čo budeš mať navyše zvyšuje šance na prežitie tebe aj ostatným. Nemá zmysel ísť do lavínového terénu s tým že jeden človek z partie má výbavu. Ak zasype práve jeho, nebudete ho mať ako nájsť alebo ako vyhrabať. Pamätaj, že sa počíta každá minúta a pár sekúnd môže znamenať rozdiel medzi prežitím a smrťou.

Ďalšia dôležitá vec ktorú je treba poznamenať je, že nieje len potrebné mať výbavu, ale naučiť sa ju aj používať. Pri zasypaní človeka nastane veľmi stresová situácia a ľudia pod tlakom nezvyknú rozmýšlať racionálne. Preto nečakaj na takú situáciu aby si sa naučil s vybavením pracovať. Čím viac si to natrénuješ, tým je väčšia šanca že niekoho dokážeš zachrániť, alebo že niekto dokáže zachrániť teba.

Nesmiem tiež pozabudnúť pripomenúť, že vybavenie je potrebné používať správne. Nehovorím teraz o tom že prilba by mala byť na hlave a nie pripnutá na batohu, to je každému jasné. Ale napríklad pieps je treba mať zapnutý a nie šetriť baterku, pretože “tu to nepadne”. Alebo si zapneš pieps a dáš si ho do batohu pretože ťa škrabe popruh. Lavína ti batoh strhne a už ťa nikto včas nenájde. Ak už raz máš výbavu používaj ju správne.

4. NENOS RUKY V PÚTKACH

Jeden z najednoduchších bodov. Keď sa púšťaš do žlabu, daj so ruky preč z pútok. Ak si bol na našej lavínovej prednáške tak určite vieš aj prečo. Ak nie tak čitaj ďalej ϑ

Keď ťa zasype lavína tak budeš mať veľký problém vôbec sa pohnúť. Váha snehu na tebe ti umožní ak tak len veľmi obmedzený pohyb. Predstav si, že ti pohyb sťažuje ešte aj palička ktorú máš omotanú okolo zápästia. Preto si vždy pred dropom do žľabu nezabudni vybrať ruky z pútok.

5. MAJ NABITÝ MOBIL A ZAPÍŠ SI ČÍSLO 18 300

Číslo ktoré musí bezpodmienečne poznať každý kto sa chystá vyraziť na Slovensku do hôr, pri freeride to platí dva krát tak. Pri lavínach nemáš čas na to aby si začal zisťovať komu máš volať. Veľa krát rozhodujú minúty preto je toto číslo niečo, čo musíš vedieť aj o polnoci, alebo ho aspoň musíš mať zapísané niekde po ruke.

6. NIKDY NEJAZDI SÁM

Ak si čítal body vyžšie, tak ti to je už určite jasné prečo by si nemal jazdiť sám. Keď sa ti niečo vážne stane v horách tak si len ťažko dokážeš pomôcť sám. O lavíne ani nehovoriac. Z tej sa sám proste nevyhrabeš a si odkázaný na pomoc druhých. Ak samozrejme niesi McGyver – to je zatiaľ jediný človek čo si pod lavínou dokázal vyhrabať jaskyňu slušnej velkosti a z palicky vyflusnúť záchranný padák (séria 2, epizóda 16). Ak však niesi McGyver alebo Chuck Norris (ktorý sa lavíny báť nemusí, pretože lavína sa bojí jeho), sám nejazdi!

7. NEPRECEŇUJ SVOJE SCHOPNOSTI A MYSLI NA SCHOPNOSTI DRUHÝCH

Ruku na srdce kolko krát si už počul niekho povedať “neboj sa, to dáš” tebe alebo niekomu inému. Aj keď na hecovaní nieje nič zlé, v lavínoznom teréne je treba si dávať oveľa väčší pozor. Môže sa stať, že ťa tá hecovačka bude stáť zranenie alebo život. To isté platí aj opačne, ak vieš že niekto ešte nemá dostatočne „najazdené“, nesnaž sa ho rýchlo presvedčiť na freeride tobôž nie keď je zvýšené riziko lavín.

8. ŽĽAB SCHÁDZAJ VŽDY PO JEDNOM!

To či sa spustí lavína alebo nie záleží veľakrát aj od dodatočného zaťaženia snehovej vrstvy. Dodatočné zaťaženie je vlastne váha ktorou zaťažíš snehovú vrstvu. Ak bude v žľabe jeden lyžiar ktorý váži aj s výbavou 100kg, bude dodatočné zaťaženie 100kg, ak tam budú dvaja bude toto zaťaženie 200kg atď… Nikto nevie presne určiť koľko dodatočnej záťaže spustí lavínu, preto je treba toto riziko obmedziť čo najviac a to tak, že budete žľab schádzať vždy po jednom a to celý, bez čakačiek na nebezpečných miestach napríklad na fotenie.

Ďalší dôvod je ten, že ak strhneš lavínu bude hore alebo dole niekto kto ti dokáže pomôcť a vyhrabať ťa. Ak do žlabu naskačete všetci naraz, nielen že snehovú vrstvu zaťažíte niekoľkonásobne, ale nebude na blízku nikto kto vám dokáže pomôcť.

9. POZNAJ TERÉN KAM IDEŠ! POZOR NA ÚTESY A SLABO ZASNEŽENÉ SKALY

Je veľmi dôležité poznať terén do ktorého sa chceš pustiť. Nie každý žľab je v ten istý deň taký istý. Napríklad iný sneh bude v žľabe na ktorý svieti slnko ako v tom ktorý je celý deň v tieni – ak sa žľab blyští je väčšinou ľadový. V žľabe môžu byť zakryté skaly, ktoré sú zasypané len pár centimetrami poprašku, preto ak žľab nepoznáš jazdi veľmi opatrne. Ak terén nepoznáte je takisto veľmi dôležité vedieť ako žľab končí, pretože nie každý žľab končí pláňou ktorá ťa pohodlne zvezie do doliny. Veľa žľabov môže za zatáčkou končiť vysokými útesmi a neni nič horšie ako musieť takýmto žľabom šliapať naspäť hore. Nielen že si môžeš strhnúť lavínu ale môžeš sa pošmyknúť a zrútiť sa z útesu.

Mám takú jednu príhodu ktorá sa na tento bod veľmi hodí. Cestou vo FUNITELI na Chopok sme si pozerali Derešké žlaby a rozhodovali sa do ktorého pôjdeme. Vybrali sme si nádherný žľab odpočítali si koľký je od vrchu, vystúpili na Chopku a pobrali sa tam. Lenže ako sme šlapali padla na chvíľku hmla a trošku sme sa prerátali. Namiesto vybraného žľabu sme sa nešťastne pustili do jednak do úplne zľadovateného a takého čo končil veľkým dropom. Šiel som ako prvý a zastal som nad zľadovatelým dropom, avšak žlab bol za rebrom a tak som nemal ako dať ostatným vedieť aby šli vedľa – snažil som sa kričať ale nepočuli. Zrazu sme sa v žľabe ocitli traja, ja som už bol moc nízko a mal som čo robiť aby ma nešmyklo na tom lade dole. Ostatní sa snažili vyšliapať naspať. Jednému sa to podarilo, druhý sa šmykol (vyzul si lyžu aby sa mu lepšie šlapalo – čo bola veľká blbosť) a rútil sa hlavou napred dole žlabom na konci ktorého som stál ja. Vtedy som nemal na výber a skočil som zo skaly dole, našťastie bol pod skalou naviaty mäkký sneh a tak som si len narazil zadok. Druhý chalan s jednou zapnutou lyžou nemal šancu na tom ľade ubrzdiť a cez drop prepadol. Našťastie si z toho odniesol len zlomenú ruku, pár modrín a legendárneho papuľnáča ponad útes.

Ponaučenie ktoré z toho vyplýva je, že aj napriek tomu že si myslíš že terén poznáš môže ťa niekedy nepríjemne prekvapiť. Preto si vždy dobre zmapuj kde si a keď si si nie istý radšej zvoľ inú cestu aj keď je to niekedy ťažké, hlavne keď ti celým telom prúdi kopa adrenalínu.

10. PREVEJE TU MÁVAJÚ AJ NIEKOĽKO METROV, POZOR NA OKRAJOCH ŽLABOV!

Preveje nad žľabmi bývajú veľmi zradné a často nieje jasne vidno kde začína prevej a kde končí skala. Ak na takýto prevej stúpiš celý sa stebou môže odtrhnúť a spadneš do žlabu. Čo je na týchto prevejoch ešte horšie je, že sú väčšinou zľadovatelé a keď sa odtrhnú tak sa rozpadnú na veľké ľadové kusy. Ak sa dostaneš medzi ne, tak ti nepomôže už ani pieps pretože skončíš ako v mlynčeku na mäso. Preto je treba si dávať na preveje obrovský pozor a nepribližovať sa k ich okraju.